-
Silážovanie
Proces silážovania kukurice
Silážovanie predstavuje dominantnú formu konzervácie objemových krmív a pri kukurici na siláž to platí v úplne plnom rozsahu. Pojem „silážovanie“ je najčastejšie spájaný s priebehom silážnej fermentácie. Avšak kvalitu a produkčný potenciál kukuričnej siláže ovplyvňujú okrem samotnej fermentácie aj ďalšie a nie menej dôležité faktory, na ktoré nesmieme zabúdať, ak je našim cieľom kvalitná siláž nielen z hľadiska fermentačného, ale aj z hľadiska živinového. Obidve hľadiská ovplyvňujú zdravie, reprodukciu a produkciu kŕmených zvierat.
Genetická základňa
Rastový potenciál aj dynamika vývoja rastlín sú principiálne podmienené geneticky. Konečný prejav a manifestáciu genetického potenciálu následne ovplyvňujú vonkajšie podmienky (pôda, výživa, ochrana, počasie, klíma). Toto tvorí jedinečnú charakteristiku každej konkrétnej lokality v každej konkrétnej sezóne. Práve z tohto hľadiska je veľmi dobré poznať pestovateľské a výživárske charakteristiky jednotlivých hybridov.
Forma, hmotnostný podiel a živinové zloženie jednotlivých častí rastliny (listy, stonka, listene), ale aj stráviteľnosť vlákniny spolu s typom zrna a mierou dozretia zrna vytvárajú východiská pre stanovenie živinových cieľov. Čím precíznejší a dôslednejší popis charakteristík jednotlivých hybridov, tým kompetentnejšia základňa aj pre výber hybridov aj pre zostavenie úspešnej osevnej stratégie. Zrelostná skupina FAO typizuje hybridy z hľadiska zrnovej zrelosti, avšak nemá potenciál vyjadrovať priebeh dosahovania silážnej zrelosti.
Živinové ciele
Škrob má vysokú energetickú hodnotu a pri hodnotení kukuričnej siláže býva pomerne často pozornosť upriamovaná na jeho koncentráciu v sušine. Škrob má vysokú energetickú hodnotu, avšak nie je primárnou živinou pre prežúvavce. A preto by sme nikdy nemali zabudnúť na to, že kukuričná siláž má byť na prvom mieste objemovým krmivom, ktoré skrmujeme hovädziemu dobytku t. j. prežúvavcom, pre ktorých je vláknina nevyhnutnou živinou a škrob je až na druhom mieste.
Energetický potenciál 1 kg sušiny klasu (vreteno so zrnom) pokrýva produkciu 3 kg mlieka, pričom 1 kg sušiny „zelených“ častí rastliny (listy, stonka, metlina a listene klasu) pokrýva produkciu 1,6 kg mlieka. Napriek dominancii škrobu v pomere 2 : 1 nesmieme nikdy zabudnúť na fyziologický význam a dôležitosť vlákniny vo výžive prežúvavcov.
Stráviteľnosť škrobu, ale aj stráviteľnosť vlákniny sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré podmieňujú celkovú produkčnú účinnosť kukuričnej siláže. Naša pozornosť musí byť upretá nielen na koncentráciu živín, ale aj na kvalitu živín (stráviteľnosť). Čo najvyššia stráviteľnosť vlákniny, ale aj adekvátna stráviteľnosť škrobu a ich vzájomné zosúladenie tvoria základňu úspechu.
Termín zberu
Živinové zloženie kukuričnej siláže sa dynamicky mení v priebehu vegetačného vývoja a dozrievania rastlín. Súčasne s tým sa mení aj stráviteľnosť kľúčových živín. Výsledky mnohých vedeckých štúdií a pokusov jednoznačne poukazujú na to, že najvyššia produkčná účinnosť kukuričných siláží bola a je dosahovaná pri obsahu sušiny siláže celých rastlín kukurice okolo 30% (28-32%). V tomto období dosahuje sušina zrna kolo 50%, takže pri jeho kvalitnom narušení je predpoklad vysokej využiteľnosti škrobu.
Ak však obsah sušiny silážovaných rastlín stúpne na 35%, tak obsah sušiny zrna významne stúpa a pohybuje sa okolo úrovne 70-75%. Využiteľnosť zrna, ktoré má vysoký obsah sušiny v tráviacom trakte kravy významne klesá, ak sú častice zŕn väčšie ako 0,50 – 0,75 mm. Je všeobecne jasné, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť v priebehu rezania hmoty.
Ďalším dôležitým cieľom je prevencia odtoku štiav, ktoré prestávajú odtekať, keď silážovaná hmota dosiahne obsahu sušiny 30%. V praxi sa pomerne často používa odhadovanie obsahu sušiny podľa úrovne mliečnej línie na zrne. Táto metóda však je vysoko nepresná, podobne ako aj meranie obsahu sušiny kukurice pomocou mikrovlnovej rúry.
Obsah sušiny 30% charakterizuje začiatok silážnej zrelosti kukurice aj preto, lebo v ďalšom vývoji významne klesá prírastok škrobu a súčasne klesá aj koncentrácia cukrov. Vzhľadom k premenlivosti vplyvu vonkajších podmienok by sme nemali spoliehať na „overené jednoduché“ postupy, ale vývoj obsahu sušiny a koncentrácie živín sledovať aj odborne kompetentným a rýchlym laboratórnym rozborom reprezentatívnych vzoriek, ak je to len trochu možné.
Silážna fermentácia a jej usmerňovanie
Kukuricu radíme medzi ľahko silážovateľné krmoviny, avšak spontánna a neusmernená silážna fermentácia vedie často k významnému zhoršeniu kvality kukuričnej siláže a v konečnom dôsledku aj k nižšej efektívnosti v produkcii mlieka.
Prvým cieľom fermentácie je zablokovanie množenia nežiadúcich enterobaktérií (pôdne mikroorganizmy), ktoré pri silážovaní kukurice najčastejšie odchyľujú fermentáciu od optimálnych cieľov. Druhým zásadným cieľom je dosiahnutie aeróbnej stability. V praxi to znamená, že siláž je stabilná aj v podmienkach za prístupu vzduchu tzn. od momentu odberu až do doby jej príjmu zvieratami si zachováva kvalitu.
Optimálny proces fermentácie kyseliny mliečnej
Na povrchu rastlín sa nachádza pestrá paleta rôznych mikroorganizmov, ktoré dokážu byť aktívne v silážnej fermentácii, avšak nie všetky sa podieľajú na zabezpečení kvality siláže. Preto je do silážovanej hmoty vhodné pridať selektované, vysokovýkonné baktérie mliečneho kvasenia, a tak cieľavedome usmerniť jej priebeh. Rýchla premena rastlinných vodorozpustných cukrov na kyselinu mliečnu a sčasti aj na kyselinu octovú je závislá na výkonnosti homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia. Výsledkom ich úspešnej fermentácie je rýchly pokles hodnoty pH a zásadné zhoršenie podmienok pre rast a množenie nežiaducej mikroflóry.
Je veľmi vhodné, ak na fermentáciu tejto skupiny baktérií mliečneho kvasenia nadviažu ich príbuzní, heterofermentatívne mliečne baktérie. Podľa jednotlivých druhov a kmeňov, táto skupina mikroorganizmov dokáže premieňať kyselinu mliečnu na kyselinu octovú, ktorá je základným pilierom aeróbnej stability a niektoré kmene dokážu produkovať aj propán-1,2-diol, ktorý je cenným zdrojom energie zvlášť pre vysoko produkčné kravy.
Do siláží s nižším obsahom sušiny pridávame prípravky s prevahou homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia a so stúpajúcim obsahom sušiny smerujeme k prípravkom s väčším zastúpením heterofermentatívnej skupiny. Najvhodnejším miestom pre aplikáciu baktérií mliečneho kvasenia sú podávacie valce pred rezacím bubnom, a v bubne potom dochádza k výbornej a rovnomernému naočkovaniu silážovanej hmoty.
Rezanie hmoty a plnenie silážnych priestorov
Dĺžka rezanky súvisí s prípadným rizikom odtoku štiav. Vo všeobecnosti, čím má silážovaná hmota nižší obsah sušiny, tým dlhšiu rezanku volíme a toto platí aj opačne: čím je hmota suchšia (z akéhokoľvek dôvodu), tým kratšiu rezanku nastavujeme. Neoddeliteľnou súčasťou procesu zberu a rezania je aj mechanické narušenie rezanej hmoty pomocou miagacích valcov rôznej konštrukcie. Tieto nielenže zmenšujú a narúšajú veľkosť častíc zrna, ale súčasne rozrušujú aj tvrdšie vláknité častice, pochádzajúce zvlášť z vretien klasov a zo stoniek bez toho, aby ich skracovali.
Kravy potrebujú siláž s výbornou fyzikálnou štruktúrou, ktorú tvoria hlavne častice s dĺžkou 8 až 20 mm. Dlhšie vláknité častice silážovanej hmoty s pozdĺžnym mechanickým rozrušením sú veľkým prínosom pre zdravé bachorové trávenie. Nastavenie týchto parametrov má byť aj v nadväznosti na technológiu odberu siláže, pri ktorej je veľmi často narušovaná fyzikálna štruktúra siláže. S predlžovaním rastlinných častíc v silážovanej hmote stúpa dôležitosť a význam hrúbky utláčaných vrstiev. Našim cieľom je dodržať hrúbku vrstiev tenšiu ako 20 cm. Pri hrubších vrstvách, aj napriek intenzívnemu tlačeniu hrozí riziko, že v siláži môže zostávať prevzdušnená hmota, čo bude spôsobovať jej plesnenie a ďalšie narušovanie a znehodnotenie kvality.
Dlhšie častice zelenej hmoty a intenzívne rozrušenie častíc zŕn tvoria východisko pre zdravé a efektívne bachorové trávenie.
Dôležitým pilierom úspechu je aj intenzívne a rovnomerné tlačenie silážovanej hmoty. Toto platí zvlášť u povrchových vrstiev, ktoré sú najčastejšie nezvládnuté (nahnitá vrstva). V prípadoch nevyhnutného prerušenia silážovania je potrebné povrch nielen kvalitne utlačiť, ale aj ošetriť roztokom organických kyselín.
Kvalitné a dôsledné vytlačenie vzduchu zo silážovanej hmoty spolu s kvalitný a vzduchotesným zakrytím vytvára východisko pre úspešnú fermentáciu. Ošetrenie a okyslenie posledných vrstiev hmoty roztokom organických kyselín zamedzí vzniku nahnitej vrstvy a ušetrí prácu s odstraňovaním tejto vrstvy. Nezabúdajme ani na zaťaženie a pritlačenie plachiet k povrchu siláže, pretože tým prispejeme k zvýšeniu kvality povrchovej vrstvy.
Odber a kŕmenie siláže
Otvorením a odhermetizovaním silážovanej hmoty/siláže začína finálna fáza pred jej samotným príjmom zvieratami. Doba trvania tejto fázy je závislá nielen na technologickom vybavení a na organizácii práce, ale aj na tom, do akej miery sa nám podarilo úspešne usmerniť silážnu fermentáciu. Tu sa hmatateľne prejavia výsledky našich zámerov s usmernením fermentácie, ale aj výsledky (a niekedy následky) našej práce a úrovne, s akou sme zvládli silážny manažment.
Otvorená siláž je ako otvorená kniha a dôležitou stránkou je reprezentatívny rozbor siláže a kompetentný komentár a zhodnotenie výsledkov. Z nej je potrebné čítať signály, ktoré potvrdzujú naše správne kroky a naše úspechy, ale taktiež aj chyby, ktorých sme sa dopustili. Ak sa nám nepodarilo zvládnuť povrchovú vrstvu, je nevyhnutné odstraňovať nielen viditeľne narušenú vrstvu siláže. Siláž do hĺbky 50-75 cm pod touto vrstvou má horšiu chutnosť a nižšiu stráviteľnosť živín, čo môže negatívne ovplyvňovať produkciu mlieka.
Denný záber odberových mechanizmov by mal predstavovať aspoň 20 cm a stena by mala zostávať čo najkompaktnejšia. Na tú istú plochu siláže by sme sa mali dostať s opätovným odberom do 5-7 dní. Všetky tieto kroky podmieňuje miera a úroveň dosiahnutej aeróbnej stability. Pamätajme, že v čase vlastného silážovania rozhodujeme o tom, čo a ako budeme musieť robiť neskôr počas relatívne dlhého obdobia a o zmenu sa budeme môcť pokúsiť v nasledujúcom silážovaní. Môžeme mnoho získať, ale aj mnoho stratiť!
Nájsť si čas
Operatívne úlohy nás často nadmerne zahlcujú. Nie zriedkavo nám nezostáva dostatok času na zastavovanie sa, obnovenie a osvieženie princípov. Silážovanie je sezónna práca a počas jesenných, zimných a jarných mesiacov sa pol roka touto činnosťou nezaoberáme.
Tréning robí majstra nielen v športe, ale aj v silážovaní!
Sledujme systematicky kvalitu vyrobených siláží počas celého kŕmneho obdobia. Nekompetentné interpretácie živinového zloženia a silážnej fermentácie nie sú žiadnou zvláštnosťou. Neľutujme čas, doplňujme, upevňujme a rozširujme svoje poznanie a vedomosti tak, aby sme ich efektívne využívali priamo v praxi. Veľkým prínosom bude aj systematické preškoľovanie všetkých pracovníkov zapojených do procesu silážovania.
AUTOR TEXTU: MVDr. Tomáš Mitrík, PhD.
autor doporučenej publikácie: SILÁŽOVANIE – ilustrovaná príručka silážovania pre každého (2018)