Proces silážovania kukurice

Rastový potenciál aj dynamika vývoja rastlín sú principiálne podmienené geneticky. Konečný prejav a manifestáciu genetického potenciálu následne ovplyvňujú vonkajšie podmienky (pôda, výživa, ochrana, počasie, klíma). Toto tvorí jedinečnú charakteristiku každej konkrétnej lokality v každej konkrétnej sezóne. Práve z tohto hľadiska je veľmi dobré poznať pestovateľské a výživárske charakteristiky jednotlivých hybridov.

Forma, hmotnostný podiel a živinové zloženie jednotlivých častí rastliny (listy, stonka, listene), ale aj stráviteľnosť vlákniny spolu s typom zrna a mierou dozretia zrna vytvárajú východiská pre stanovenie živinových cieľov. Čím precíznejší a dôslednejší popis charakteristík jednotlivých hybridov, tým kompetentnejšia základňa aj pre výber hybridov aj pre zostavenie úspešnej osevnej stratégie. Zrelostná skupina FAO typizuje hybridy z hľadiska zrnovej zrelosti, avšak nemá potenciál vyjadrovať priebeh dosahovania silážnej zrelosti.

Živinové zloženie kukuričnej siláže sa dynamicky mení v priebehu vegetačného vývoja a dozrievania rastlín. Súčasne s tým sa mení aj stráviteľnosť kľúčových živín. Výsledky mnohých vedeckých štúdií a pokusov jednoznačne poukazujú na to, že najvyššia produkčná účinnosť kukuričných siláží bola a je dosahovaná pri obsahu sušiny siláže celých rastlín kukurice okolo 30% (28-32%). V tomto období dosahuje sušina zrna kolo 50%, takže pri jeho kvalitnom narušení je predpoklad vysokej využiteľnosti škrobu.

Ak však obsah sušiny silážovaných rastlín stúpne na 35%, tak obsah sušiny zrna významne stúpa a pohybuje sa okolo úrovne 70-75%. Využiteľnosť zrna, ktoré má vysoký obsah sušiny v tráviacom trakte kravy významne klesá, ak sú častice zŕn väčšie ako 0,50 – 0,75 mm. Je všeobecne jasné, že tento cieľ nie je možné dosiahnuť v priebehu rezania hmoty.

Ďalším dôležitým cieľom je prevencia odtoku štiav, ktoré prestávajú odtekať, keď silážovaná hmota dosiahne obsahu sušiny 30%. V praxi sa pomerne často používa odhadovanie obsahu sušiny podľa úrovne mliečnej línie na zrne. Táto metóda však je vysoko nepresná, podobne ako aj meranie obsahu sušiny kukurice pomocou mikrovlnovej rúry.

Obsah sušiny 30% charakterizuje začiatok silážnej zrelosti kukurice aj preto, lebo v ďalšom vývoji významne klesá prírastok škrobu a súčasne klesá aj koncentrácia cukrov. Vzhľadom k premenlivosti vplyvu vonkajších podmienok by sme nemali spoliehať na „overené jednoduché“ postupy, ale vývoj obsahu sušiny a koncentrácie živín sledovať aj odborne kompetentným a rýchlym laboratórnym rozborom reprezentatívnych vzoriek, ak je to len trochu možné.

Dĺžka rezanky súvisí s prípadným rizikom odtoku štiav. Vo všeobecnosti, čím má silážovaná hmota nižší obsah sušiny, tým dlhšiu rezanku volíme a toto platí aj opačne: čím je hmota suchšia (z akéhokoľvek dôvodu), tým kratšiu rezanku nastavujeme. Neoddeliteľnou súčasťou procesu zberu a rezania je aj mechanické narušenie rezanej hmoty pomocou miagacích valcov rôznej konštrukcie. Tieto nielenže zmenšujú a narúšajú veľkosť častíc zrna, ale súčasne rozrušujú aj tvrdšie vláknité častice, pochádzajúce zvlášť z vretien klasov a zo stoniek bez toho, aby ich skracovali.

Kravy potrebujú siláž s výbornou fyzikálnou štruktúrou, ktorú tvoria hlavne častice s dĺžkou 8 až 20 mm. Dlhšie vláknité častice silážovanej hmoty s pozdĺžnym mechanickým rozrušením sú veľkým prínosom pre zdravé bachorové trávenie. Nastavenie týchto parametrov má byť aj v nadväznosti na technológiu odberu siláže, pri ktorej je veľmi často narušovaná fyzikálna štruktúra siláže. S predlžovaním rastlinných častíc v silážovanej hmote stúpa dôležitosť a význam hrúbky utláčaných vrstiev. Našim cieľom je dodržať hrúbku vrstiev tenšiu ako 20 cm. Pri hrubších vrstvách, aj napriek intenzívnemu tlačeniu hrozí riziko, že v siláži môže zostávať prevzdušnená hmota, čo bude spôsobovať jej plesnenie a ďalšie narušovanie a znehodnotenie kvality.

Dlhšie častice zelenej hmoty a intenzívne rozrušenie častíc zŕn tvoria východisko pre zdravé a efektívne bachorové trávenie.

Dôležitým pilierom úspechu je aj intenzívne a rovnomerné tlačenie silážovanej hmoty. Toto platí zvlášť u povrchových vrstiev, ktoré sú najčastejšie nezvládnuté (nahnitá vrstva). V prípadoch nevyhnutného prerušenia silážovania je potrebné povrch nielen kvalitne utlačiť, ale aj ošetriť roztokom organických kyselín.

Kvalitné a dôsledné vytlačenie vzduchu zo silážovanej hmoty spolu s kvalitný a vzduchotesným zakrytím vytvára východisko pre úspešnú fermentáciu. Ošetrenie a okyslenie posledných vrstiev hmoty roztokom organických kyselín zamedzí vzniku nahnitej vrstvy a ušetrí prácu s odstraňovaním tejto vrstvy. Nezabúdajme ani na zaťaženie a pritlačenie plachiet k povrchu siláže, pretože tým prispejeme k zvýšeniu kvality povrchovej vrstvy.

Operatívne úlohy nás často nadmerne zahlcujú. Nie zriedkavo nám nezostáva dostatok času na zastavovanie sa, obnovenie a osvieženie princípov. Silážovanie je sezónna práca a počas jesenných, zimných a jarných mesiacov sa pol roka touto činnosťou nezaoberáme.

Tréning robí majstra nielen v športe, ale aj v silážovaní!

Sledujme systematicky kvalitu vyrobených siláží počas celého kŕmneho obdobia. Nekompetentné interpretácie živinového zloženia a silážnej fermentácie nie sú žiadnou zvláštnosťou. Neľutujme čas, doplňujme, upevňujme a rozširujme svoje poznanie a vedomosti tak, aby sme ich efektívne využívali priamo v praxi. Veľkým prínosom bude aj systematické preškoľovanie všetkých pracovníkov zapojených do procesu silážovania.