O spoločnosti KWS
KWS Semena, s.r.o. je dcérskou spoločnosťou firmy KWS SAAT SE & Co. KGaA. Jadrom našej činnosti je predaj osív kukurice, cukrovej repy, ciroku, medziplodín, ozimnej a jarnej repky. Farmárom okrem toho poskytujeme odborné poradenstvo a najnovšie informácie z oblasti pestovania. Neoddeliteľnou súčasťou našich aktivít je výroba osív kukurice, ako pre domáci trh, tak aj pre odberateľov v Nemecku, Poľsku, Českej republike i v ďalších európskych krajinách. Pravidelne pre Vás organizujeme poľné dni, zimné semináre, verejné zbery, prinášame na trh novinky, rozširujeme portfólio našich výrobkov.
Našim hlavným cieľom je spokojnosť našich zákazníkov. Za základ spoločného úspechu všetkých zainteresovaných strán (farmárov, šľachtiteľov, dodávateľov i spracovateľov) považujeme dlhodobé partnerstvo.
Na Slovensku pôsobí značka KWS oficiálne od roku 1997, kedy vznikla spoločnosť KWS Semena s.r.o. Aktívna tu už ale KWS bola aj predtým prostredníctvom obchodného zastúpenia. Prvým oficiálnym sídlom spoločnosti bola Záhorská Ves. V roku 2010 bola firma presťahovaná do Bratislavy, kde sídlime doteraz. V súčasnosti má spoločnosť 19 stálych zamestnancov, ktorí zastrešujú všetky oblasti od výroby osív, predaja, poradenstva, výberu produktov až po logistiku a marketingové aktivity.
História spoločnosti
Spoločnosť KWS šľachtí a pestuje plodiny už viac ako 160 rokov. História KWS sa začala písať v roku 1856 v obci Klein Wanzleben v blízkosti mesta Magdeburg na úrodnej pláni v severo-východnej časti Nemecka. Aj názov našej spoločnosti je zakorenený práve v jej pôvode – KWS je skratkou KleinWanzlebener Saatzucht, čo by sme mohli voľne preložiť ako Klein Wanzlebenská osiváren. Aj po takej dlhej dobe sme stále rodinnou firmou, v ktorej väčšinové vlastníctvo zotrváva v rukách potomkov zakladateľa spoločnosti.
Fabrika na spracovanie cukrovej repy v mestečku Kleinwanzleben neďaleko Magdeburgu
Najdôležitejšími míľnikmi v histórií spoločnosti boli nasledujúce udalosti:
- 1856 - Matthias Christian Rabbethge získava väčšinový podiel v cukrovej fabrike v mestečku Kleinwanzleben neďaleko Magdeburgu
- 1859 - Matthias Rabbethge ml. začína pestovať cukrovú repu
- 1885 - Transformácia na akciovú spoločnosť
- 1900 - Spoločnosť dosiahla celosvetovú vedúcu pozíciu v oblasti šľachtenia cukrovej repy
- 1920 - Začiatky šľachtenia obilnín, zemiakov a krmnej repy
- 1945 - Spoločnosť prežila 2. svetovú vojnu, ale kvôli povojnovému prerozdeleniu Nemecka sa presťahovala z Klein Wanzleben do mestečka Einbeck v centrálnej časti Nemecka (vo vtedajšej Spolkovej republike Nemecko)
- 1955 - Rozšírenie sortimentu o kukuricu, repku a strukoviny
- 1961 - Zriadenie početných pobočiek v Európe i v zámorí
- 1967/1968 - Fúzia šľachtitelských spoločností Heine Peragis a Lochow-Petkus zameraných na šľachtenie obilnín
- 1972 - Začiatky biotechnológii - KWS otvára prvé laboratórium bunkovej biológie
- 1975 - Začlenenie skratky KWS do názvu firmy (pôvodne Rabbethge & Giesecke Aktiengesellschaft, po novom KWS Klein Wanzleben Saatzucht AG)
- 1984 - Vznik firmy PLANTA - oddelenia pre rastlinné biotechnológie a genetiku s cieľom viesť a rozvíjať výskum v šľachtení rastlín
- 1990 - Reakvizícia šľachtitelskej stanice v Klein Wanzleben
- 1999 - Zmena názvu spoločnosti z KWS Klein Wanzleben Saatzucht AG na KWS SAAT AG a slávnostné otvorenie biotechnologického výskumného centra Biotechnikum v Einbecku
- 2000 - Celosvetový počet zamestnancov dosiahol číslo 2 000
- 2003 - Otvorenie novej administratívnej budovy v Einbecku. Podiel zahraničného obchodu v obrate skupiny KWS dosahuje 70 %
- 2006 - KWS oslavuje 150. výročie založenia
- 2008 - Integrácia značiek Lochow-Petkus a CBT Twyford pod značku KWS
- 2011 - Rozšírenie šľachtenia zemiakov založením dcérskej spoločnosti KWS POTATO B.V. vo vlastníctve skupiny KWS
- 2011 - Reorganizácia výskumu a vývoja – Inštitút pre aplikované šľachtenie rastlín a PLANTA, Genetika a biotechnológia sú tak konsolidované pod KWS SAAT AG
- 2015 - Nová právna forma - KWS SAAT AG sa zmenila na KWS SAAT SE
- 2018 - Zmena právnej formy na KWS SAAT SE & Co. KGaA.
Ivan Dzubák
